Bábo to rozhodlo

6-dňové bábo sa vo svoj 3. deň v pôrodnici prestalo prisávať. Mamička uviedla, že po pôrode, kedy ho mala asi hodinu na sebe “koža na kožu” jej ho odniesli asi na tri hodiny.  Nevedela povedať prečo, iba vraj povedali, že preň bude lepšie, ak ho na chvíľu vezmú (!). Mamička neprotestovala… a potom, keď jej ho vrátili, prisala ho, ale po pár potiahnutiach spal. Dieťatko nemala pri sebe v posteli, ale v postieľke vedľa postele. Zaspávanie na prsníku po pár potiahnutiach sa opakovalo pri každom priložení. Dieťatko spalo a spalo, a na druhý deň sa zistilo, že nič nepriberá, naopak že jeho hmotnosť klesá, začali ho kr’miť striekačkou s UM, lebo mamička odstriekala málo mliečka. Na moju otázku, či mamička vedela o tom, že kontakt “koža na kožu” má význam nielen po pôrode, odvetila, že nie… Hm… absolvovala predpôrodnú profylaxiu na Antolskej… nevedia tam o tom…? Bábo sa koncom 3. dňa už vôbec neprisávalo. Na 5. deň, keď už boli doma, ma zavolali s tým, že ho síce už prisala, ale iba kratučko pil a potom v postieľke spal 3 hodiny. Pritom cíti, že má prsia naliate mliekom… ale dieťa spí a spí a na priloženie reaguje saním iba krátko a zas zaspí. Vraj sa potrebuje naučiť inú polohu na dojčenie, lebo “asi mu táto moja poloha nevyhovuje”.

Bábo sme vyzliekli a položili ho na nahé matkino telo. Po 3-hodinovom spánku po chvíľke adaptácie na maminom tele začal sa plaziť smerom k bradavke. Trochu sme mu pomohli, prisunuli ho bližšie k bradavke. Po malom “váhaní” kedy akoby sa tešil, čo bude nasledovať :-) sa krásne naširoko prisal. A sal a sal a sal… Mamička stláčala prsník a sanie s krásnymi pauzami v brade pokračovalo. Po malom oddychu opäť sal s pauzami v brade, čiže pil mliečko. Potom krátky oddych a opäť snaha sa prisať. Využila som jeho čulosť a skúsili sme presun na priečnu polohu, nech sa mamička naučí. Nuž ale – bábo sa rozhodlo inak. Hoci mamička s mojou pomocou polohu dobre zvládla, dieťatko aj tak nebolo spokojné a odmietlo sa prisať. Jednoznačne nám dalo najavo, že KONTAKT KOŽA NA KOŽU ho “bavil” viac – lebo, keď sme ho tam vrátili, okamžite sa prisal a dal si ešte jednu porciu mliečka, po ktorej definitívne zaspal :-) Ale nie nadlho, mamička, jej telo je priveľkou inšpiráciou, aby sa po 5 dňoch zmätkovania v pôrodnici mohlo spať :-)

Opäť raz som skonštatovala, že kontakt “koža na kožu” je vskutku zázračný, mocný. Dieťatko pri ňom dokonale splynie s mamičkou a robí to, čo mu velí inštinkt, na čo je naprogramované. Nájde bradavku a dojčí sa, potom slastne zaspí, aby sa zas po niekoľkých minútach prisalo. Keď už spapalo všetky “chody”, zaspí dlhším spánkom. Kontakt “koža na kožu” funguje aj keď nič iné nefunguje. Mamičky, využívajte blahodarný kontakt dvoch milujúcich sa tiel – dotyk celým telíčkom s maminým telom, ktoré je pre párdňové bábo ešte domovom je znovuzroďujúci, štartujúci dobré veci a postupy, prinášajúci úľavu a fungovanie :-) – dojčenie a spánok s plným bruškom.

Príspevok bol vložený Nezaradené. Vytvorte záložku trvalého odkazu.